Rozhovor s naší designérkou!

V novembrovom mesačníku časopisu Emma si môžete prečítať príbeh našej dizajnérky Zuzky a jej značky Lull. Celý rozhovor si môžete prečítať aj  tu. 

Napíš prosím čosi o sebe, kde si študovala, odkiaľ si, či v Tebe to umelecké cítenie driemalo odmalička alebo sa len tak objavilo.. 

Volám sa Zuzana, pochádzam z Topoľčian, mám 2 malé deti, momentálne bývame v malinkej dedinke Cerová pri Jablonici. V Šaštín - Stráže máme svoju dielňu, kde sa vzorkujú nové modely, prebieha výroba kolekcií, a odkiaľ sa aj posielajú všetky balíky. Vyštudovala som Ekonomickú Univerzitu v Bratislave a vlastne po jej skončení som začala pracovať na svojej značke. A ako to prišlo? Asi tak, že som si vyskúšala už počas školy, čo to je pracovať po-pia od 9 do 17 a uvedomila som si, že toto nechcem na celý život. Začala som rozmýšľať nad niečím vlastným, čo by ma bavilo a mala pritom slobodu, že robím kedy chcem a ako chcem.

Prečo práve móda a pohodlné kúsky boli to, čomu si sa začala venovať?

Móda bola odmala v nejakej forme vo mne. Väčšinou ako nespokojnej baby, ktorá ťažko hľadala v tunajších obchodoch, to čo by sa jej páčilo. Takisto som sa ráno pred školou dokázala aj desaťkrát prezliecť, kým som bola so sebou spokojná. A prečo pohodlné kúsky? Keďže som ako dizajnérka nemala žiadne skúsenosti chcela som začať s niečím jednoduchším. Najskôr to boli župany a pyžamá a veci na doma a z tohto sa neskôr vyvinulo LOUNGE WEAR, čiže oblečenie určené na voľný čas, ktoré by malo byť hlavne pohodlné.

Čo bolo na začiatku podnikania a spustenia značky pre teba najťažšie? 

Najťažšie bolo dostať sa k zaujímavým a kvalitným látkam, či doplnkovým materiálom. Nájsť trendové látky, gombíky, zipsy, etikety. To málo, čo zostalo u nás na Sk alebo Cz bola taká tá stará škola, z čoho sa mi ťažko tvorilo. Takisto bol veľký problém nájsť šijaciu dielňu, kde by sa veci vyrábali. Keď máte malé objemy, nie ste taký zaujímavý alebo vám veci ušijú, ale veľmi draho. A to nehovorím o slabej kvalite a precíznosti. 

Odkiaľ si vzala kapitál na začiatky, je za tým požička alebo pomoc rodiny? 

Nie, nechcela som sa hneď na začiatku nejako zadĺžiť. A nikdy som nemala veľké oči, že idem hneď do nejakých veľkých objemov. Potrebovala som sa aj ja učiť, skúšať, takže som začala v malom a postupne sa navyšoval objem podľa dopytu. Na začiatku som mala len nejaké 2-3 tisícky a pomoc priateľa, ale budovať značku je beh na dlhú trať, takže sú za tým obetované dovolenky, a iné luxusné statky. Všetko čo sa zarobilo, muselo ísť späť do firmy.

Ako vlastne vyzerá taký ten tvorivý proces, od nápadu na papieri až po samotnú výrobu, skús nám to opísať. 

Tak dnes už mám zohratý tím a proces tvorby nových vecí má svoju postupnosť. Najskôr zadám kresbu, dizajn mojej už „dvornej“ krajčírke Zdenke, ktorá na základe toho urobí strih, vyberie sa skúšobný materiál a v dielni sa ušije prvá vzorka. Ja si potom túto vzorku skúšam, nosím, rozmýšľam /je to veľa vystávania pred zrkadlom, čo si ale dosť užívam, keď si uvedomujem, že to je moja práca :D/. Či sme dosiahli, to čo som chcela, kam treba pridať, ubrať, takisto sa zamýšľam nad technológiou šitia a pripomienkujem túto vzorku naspäť. Urobia sa úpravy a dostáva sa ku mne upravená vzorka, kde opäť skúšam, či zadané zmeny priniesli to, čo som chcela až sa nakoniec dostávame k finálnemu prototypu. Niekedy dokážeme urobiť finálnu vzorku na 3-4 pokusy, ale väčšinou to trvá oveľa dlhšie. Následne, keď mám k dispozícii materiál, z ktorého má byť finálny výrobok, ušije sa a testuje model z neho. Vzorka sa musí oprať a chvíľu nosiť, aby sme videli ako sa materiál správa, či treba ešte niečo zmeniť, aby sedelo všetko tak ako má. Dostávame sa potom k finálnej vzorke, vystupňujú sa strihy pre všetky veľkosti a môže sa začať strihať a následne šiť.

Kto prvý okrem teba nosil tvoje župany/oblečenie a ako sa to potom celé rozbehlo? Ako sa ti podarilo presadiť na slovenskom trhu tak, že už značku Lull poznajú baby po celej krajine? 

Tak prvá bola asi moja sestra a kamarátka. A ako sa to celé rozbehlo?

Pekne pomaly a postupne. Nikdy sme nešli do nejakých veľkých rizík, čo sa týka objemu. Vždy sme vyrobili toľko, koľko sme boli schopní aj predať. Postupne sme sa vo všetkom zlepšovali, a primerane zvyšovali objemy, zdokonaľovali procesy, nachádzali nových dodávateľov.

Na úplnom začiatku nám pomohli portály ako sashe.sk alebo český fler.cz. Chodievali sme na markety, kde sa o nás dozvedali noví ľudia. Vedela som, že to chvíľu potrvá, kým to bude prinášať nejaké ovocie, ale riadili sme sa heslom, že spokojný zákazník je tá najlepšia reklama a ono to naozaj zafungovalo. Baby prirodzene chceli o nás rozprávať svojím kamarátkam, že objavili super slovenskú značku, takže aj na základe odporúčania, a dobrej skúsenosti získavame nových zákazníkov. Veľký krok pre nás bol, keď sme si založili svoju vlastnú dielňu, čo nám poskytuje kontrolu nad výrobou našich vecí, väčšiu flexibilitu v reakcii na dopyt.

Koľko ty sama vlastníš kúskov z tvojho ateliéru a nosíš aj iné značky alebo si verná len tej svojej? Aky dlhý čas si vyžaduje výroba takých, trebárs náročnejších kúskov ako je kabát či kardigan? 

Tak to sa už asi nedá spočítať. Veľmi veľa vecí z mojich kolekcií prešli mojím šatníkom, ale keďže som aj v podstate skoro stále v procese tvorby nových vecí, je to u mňa veľmi rýchle. Nosím väčšinou práve testované vzorky, ale po vyjdení novej kolekcie si vždy ešte povyberám moje must-have kúsky. Iné značky veľmi málo. Viem, že by som to nevyužila.

Výroba takého kardiganu trvá plus mínus hodinu a pol plus strihanie. Najnáročnejšie kúsky sú zimné bundy, ktorej výroba trvá aj 3,5 hodiny.

Čo robíš vtedy, keď sa niečo nedarí, že napríkad zlyhá dodávateľ, prídu reklamácie alebo čosi podobné a ty máš pocit, že ti všetko padá na hlavu. Alebo takéto stavy nezažívaš? 

Tak určite boli aj ťažšie obdobia, kedy veci nevychádzali podľa predstáv, a spôsobili nám nejaké problémy. Určite to mrzí, ale keď už sa niečo také stane snažím sa zachovať pokoj, vyriešiť problém a ísť ďalej. Uvedomujem si, že problémy budú nejaké vždy, takže ide len o to, ako sa k tomu postavím, či si nechám tým pokaziť deň. Nie je to, ale samozrejme vždy také jednoduché a sú momenty, kedy si musím poplakať, ponadávať a potom idem ďalej. 

Skús mi, prosím napísať aj čosi máličko o tvojom súkromí - slobodná, zadaná, ak platí to druhé, tak čo na to váš priateľ? 

Som šťastne zadaná, a s mojím partnerom Edom pracujeme spolu, a máme spolu aj 2 malé detičky. /Edko 2roky, Ella 4roky/. Lull budujeme spolu asi 5 rokov a myslím, že sa celkom dobre dopĺňame a navzájom podporujeme. On má na starosti celkový chod firmy, financie a ľudí. Ja pracujem na dizajnoch a image značky. Našli sme si spôsob ako nám to funguje, aby nás naša práca bavila a nestali sme sa jej otrokmi. Najťažšie boli pre mňa obdobia tehotenstiev a malých bábätiek, kedy som si nemohla dať klasickú materskú dovolenku, ale musela som popritom aj pracovať. Takže late-night working bolo u mňa na dennom poriadku a z pôrodnice som išla hneď k počítaču, lebo práve vychádzala nová kolekcia. Bez podpory rodiny by sme to ale nezvládli, takže som za to veľmi vďačná, že popritom všetkom sme sa aj takto rozrástli.

Už ste v štádiu, že vás to aj uživí, a teda nielen vás, ale aj ľudí, ktorí s vami pracujú? 

Áno, venujeme sa tomu naplno takže musí. Aj keď je to stále o tom, že zarobené peniaze sa investujú naspäť do ďalšej kolekcie, rozvoja firmy, uživíme sa, a aj ľudí, ktorí s nami v Lull pracujú. 

Čo robíš, keď nepracuješ, čo ťa okrem toho baví? 

Keď nepracujem venujem sa hlavne deťom alebo si ideme zajazdiť na bicykli. Bývame na krásnom odľahlom mieste, kde aj cez deň panuje úplne ticho, takže bláznenie s deťmi, pobyt vonku, prechádzky v prírode alebo bicyklovanie v kopcoch mám najradšej. 

Aké máte plány-vízie so značkou Lull? Ozaj, ako vlastne vznikol jej názov? 

Tak chceli by sme prekročiť hranice Slovenska a Česka, a dostať našu značku Lull aj ďalej do sveta. Je to taký dlhodobý cieľ a opäť pomaly, prirodzene podnikáme potrebné kroky. Nejdeme sa ale pretrhnúť, aby sa to stalo do roka či do dvoch. Takže opäť naším „mäkučkým“ tempom ideme za tým a verím, že sa nám to raz podarí. Názov Lull vznikol tak trochu na objednávku. Keď som nad tým rozmýšľala, vedela som, že sama na to asi neprídem, tak som poprosila svojho kamaráta, dnes už veľmi úspešného kreatívca Petra Michalku, aby mi niečo vymyslel. Slovo lull bolo úplne presné, pochádza z angličtiny a znamená pokoj, prestávka, oddych.

Čo ti najviac vyhovuje na tom, že pracuješ na "svojom" biznise? 

Tak určite je to sloboda, ktorú mi moja práca poskytuje. Či už je to sloboda v tvorení, alebo osobná sloboda, že robím čo chcem a kedy chcem. Takisto je super, že všetko je v našich rukách, a veci, ktoré mi vadia ako bežnému spotrebiteľovi na iných značkách, sa snažíme v našej firme eliminovať. Či už je to bežné vybavenie reklamácie alebo spôsob výmeny a vrátenia tovaru. Nezavádzame, ani nič zbytočne nenafukujeme. Snažíme sa byť vždy úprimní vo vzťahu k zákazníkom, a keď sme aj my niečo „pokafrali“, vážia si našu úprimnosť a ono sa nám to vracia späť.

Čo pre teba znamená móda, opíš mi tvoj vlasný fashion štýl. Na čom si potrpíš a na čom nie, si shopoholička alebo vôbec? 

Móda znamená pre mňa vyjadrenie samého seba. To ako sa obliekate, aké veci nosíte veľa o vás napovie. Ja mám najradšej ležérnu módu, keď to vyzerá, tak že ste si ani nedali veľmi záležať, ale máte pritom svoj štýl. Najradšej nosím pohodlné a jednoduché veci, ktoré stačí doplniť kvalitnými doplnkami. Nemám rada príliš prekombinované outfity, kedy musí všetko ladiť. Na čo si potrpím? Na tom aby som sa vedela s mojím outfitom stotožniť v danej situácii. Túto vlastnosť som dostala do vienka a niekedy je to dosť nepraktické, ale keď nie som spokojná s tým čo mám na sebe, necítim sa dobre.

Nie som určite klasická shopoholička, že potrebujem stále niečo nové. Jedine tak shopoholička v nákupe látok. :D

Je niečo, čo na svojej práci vyslovene nemáš rada, ale aj tak to musíš robiť? 

Áno, určite bolo veľa takých vecí, ktoré som musela robiť, a nemala som to rada. Napríklad nerada píšem, počítam, vediem tabuľky, dopĺňam informácie. Neznášam deadliny, ktoré má vždy naháňajú a robia mi stres. Nemám rada administratívu, technické záležitosti a plánovanie. :D :D Cieľom, ale bolo aby sa tieto veci postupne prenášali na iných ľudí a ja som sa mohla venovať len dizajnu, čo sa celkom darí a dnes väčšinu svojho času venujem iba tomu. Som prirodzene trochu chaotik a veci, ktoré nemám rada si nechávam na poslednú chvíľu. Našťastie to už o mne všetci v tíme vedia, takže keď dostanem nejaký termín, rátajú hneď aj s rezervou, lebo s veľkou pravdepodobnosťou to bude na poslednú chvíľu alebo málinko po termíne. :)